Klub Kulpínčanov

Aktívni členovia krajanskej organizácie

Ak tu chýba Tvoje meno, môžeš sa zaregistrovať.

Popis krajanskej organizácie/krajana

Mimovládna neprofitová organizácia zoskupujúca Kulpínčanov žijúcich tak doma, ako i v zahraničí, pomenovaná Klub Kulpínčanov, bola založená v roku 2006. Iniciátorom a nositeľom idey o zakladaní takého združenia občanov bol Kulpínčan, profesor dejín Todor Radanov. Na zakladajúcom zhromaždení zvolili sedemčlennú správnu radu, ktorá za predsedu Klubu Kulpínčanov zvolila Dipl. Ing. Pavla Zimu. Toto teleso sa stretáva pravidelne každý prvý štvrtok v mesiaci.

Ide o samostatnú organizáciu, ktorá sa zasadzuje o prosperitu Kulpína, o afirmovanie osady a snaží sa vplývať na jeho celkový rozvoj, ako i na rozvoj organizácií, ktoré v tomto prostredí pôsobia. Ciele Klubu Kulpínčanov sú definované v štatúte, a vybavené sú i zakladateľské akty. Klub je otvoreného typu, nie je elitná organizácia, a práca v ňom je organizovaná po sekciách. Predseda P. Zima je predsedom komisie pre popularizáciu klubu. V príprave je webová stránka, na ktorej bude prezentácia Kulpína a jeho potenciálov, aktuálnych udalostí na rôznych poliach života a práce. Financovanie združenia je nateraz iba z členského a, pravdaže, pomôže i Miestne spoločenstvo Kulpín, pričom klub vyhľadáva aj ďalšie finančné pramene. Vypracované sú i členské lístky, a ročné predplatné je 300 din. Keďže klub nemá svoje miestnosti, členovia správnej rady sa stretávajú v priestoroch Miestneho spoločenstva. Kultúrnu sekciu klubu majú na starosti prof. Todor Radanov a Pavel Gaža. Keďže Kulpín bol založený 10. júla 1745, Klub Kulpínčanov plánuje od tohto roku oslavovať tento deň ako Deň Kulpína. Príležitostne ho zaznamenajú v nedeľu 8. júla výročným zhromaždením a priliehavým programom venovaným dejinám Kulpína. Emblém klubu je vlastne niekdajší najstarší odznak rodiny Stratimirovićovej. V klube sa zasadzujú za to, aby busty Stratimirovića a Milana Hodžu mali svoje čestné miesto v osade. Dr. Miroslava Govorčinová, vedúca sekcie pre ochranu životného prostredia, nastoľuje otázku jarkov a modernej depónie, ozeleňovania a vysádzania verejných plôch, úpravu pravoslávneho a katolíckeho cintorína. Apeluje na vymiestnenie benzínovej pumpy zo stredu osady na perifériu, ako i podnikov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Nemenej dôležité je i ničenie nebezpečnej buriny, ambrózie. Vedúcou hospodárskej sekcie je Evica Marinkovićová a komunálnej Miloš Vlaov. Ich priorita je v hospodárskej infraštruktúre osady a doriešení komunálnych záležitostí. Členom správnej rady je i Dr. Ján Kišgeci v mene Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Každá zo sekcií má vypracovaný svoj plán a program práce a všetci členovia podporujú prácu klubu svojím entuziazmom.