Organizátor
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Slovenská republika (5 000 000 krajanov)
Dátum realizácie
Oblasť
Informácie
Popis udalosti/akcie/projektu:
Zhrnutie nálezu Ústavného súdu SR – PL. ÚS 16/2025-63. Návrhu nevyhovel. Ústavný súd Slovenskej republiky 21. októbra 2026 rozhodol, že ustanovenie § 13a zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí nie je v rozpore s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetom konania bola povinnosť predĺžiť využívanie nehnuteľností financovaných z krajanských dotácií na najmenej 50 rokov, a to aj pri zmluvách uzatvorených pred prijatím tejto zákonnej úpravy.
Novela zákona č. 364/2022 Z. z. účinná od 1. decembra 2022 zaviedla povinnosť využívať nehnuteľnosť, na ktorej kúpu, výstavbu, prístavbu alebo rekonštrukciu bola poskytnutá dotácia, najmenej 50 rokov na účel, na ktorý bola dotácia poskytnutá.
Pred novelou sa doba využívania určovala internými smernicami Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí:
Novela zároveň prostredníctvom § 13a stanovila, že aj existujúce dotačné zmluvy sa musia upraviť tak, aby zodpovedali novej 50-ročnej lehote. Termín na zosúladenie bol 28. február 2023. Ak príjemca zmenu odmietol, nemal dostať ďalšiu dotáciu, kým zmluvu neuvedie do súladu so zákonom.
Generálny prokurátor namietal najmä:
Ako konkrétny príklad uviedol Slovensko-český klub v Českej republike, ktorý rekonštruoval priestory Slovenského domu v Prahe a pôvodne sa zaviazal využívať ich na krajanské účely 20 rokov.
Návrh podporila aj vláda SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ústavný súd uznal, že zmena zákona skutočne zasahuje do ochrany majetku a pôvodných zmluvných podmienok príjemcov dotácií. Tento zásah však vyhodnotil ako ústavne prípustný.
Svoje rozhodnutie oprel o niekoľko argumentov:
A. Ochrana verejných prostriedkov
Cieľom zákona je zabezpečiť, aby nehnuteľnosti financované z verejných zdrojov slúžili krajanským účelom dlhodobo. Ústavný súd tento cieľ považuje za legitímny a s ústavou súladný.
B. Päťdesiat rokov je primeraná doba
Súd poukázal na to, že odpisová doba budov určených na kultúru, verejnú zábavu a vzdelávanie je podľa zákona o dani z príjmov 40 rokov. Päťdesiatročnú dobu preto považoval za primeranú vzhľadom na dlhodobý charakter investícií.
C. Ide o dotačný vzťah, nie bežnú obchodnú zmluvu
Podľa súdu má štát pri poskytovaní dotácií v oblasti krajanských vzťahov širší priestor na rozhodovanie. Nejde o klasický komerčný zmluvný vzťah, ale o verejnú podporu osobitnej komunity.
D. Príjemcovia mohli zmenu odmietnuť
Súd zdôraznil, že príjemcovia neboli nútení dodatok podpísať. Mohli odmietnuť predĺženie záväzku, pričom im zostala zachovaná už poskytnutá dotácia. Dôsledkom však bolo, že nemohli získať ďalšiu dotáciu.
E. Praktické dôsledky neboli podľa súdu neprimerané
Úrad informoval súd, že sa novela týkala 18 zmlúv. Uzatvoril 16 dodatkov, jeden príjemca dodatok odmietol a v jednom prípade už pôvodná zmluva stanovovala 60-ročnú dobu využívania. Súd z toho vyvodil, že praktická aplikácia novely nesignalizovala neústavné zaťaženie príjemcov.
Zaujímavá a významná je časť nálezu, v ktorej Ústavný súd interpretuje článok 7a Ústavy SR.
Súd konštatuje, že ustanovenie článku 7a je takzvanou ašpiratívnou ústavnou normou. Vytvára ústavný a demokratický tlak na štátnu moc, aby upravovala a rozvíjala podporu vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Zároveň uvádza, že článok 7a môže zohrávať interpretačnú úlohu pri posudzovaní zákonov a môže byť použitý aj pri otázkach rovnosti. K nesúladu zákona s článkom 7a by mohlo dôjsť vtedy, ak by právna úprava bola nepriateľská voči cieľu, ktorý tento článok stanovuje.
Súd tiež pripomína historický význam Slovákov žijúcich v zahraničí pri vzniku československej a slovenskej štátnosti v roku 1918.
| Otázka | Záver |
|---|---|
| Je 50-ročná lehota ústavná? | Áno. |
| Môže sa nová lehota vzťahovať aj na staršie dotačné zmluvy? | Áno, podľa posúdenia súdu v tomto prípade. |
| Musí príjemca podpísať dodatok? | Nie. Môže ho odmietnuť, ale stratí možnosť získať ďalšiu dotáciu, kým zmluvu neuvedie do súladu. |
| Musí vrátiť už poskytnutú dotáciu? | Nie, samotné odmietnutie dodatku neznamená odobratie už poskytnutej dotácie. |
| Je možné podať proti nálezu opravný prostriedok? | Nie. |
Dôležité je, že 50-ročná povinnosť sa týka dotácií na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľností podľa § 6 ods. 2. Zákon zároveň stanovuje hranicu celkovej výšky dotácie nad 50 000 eur. Nejde teda o všeobecnú povinnosť pre všetky krajanské dotácie.
Nález je významný aj nad rámec samotnej 50-ročnej lehoty. Potvrdzuje, že Ústava SR výslovne zakotvuje vzťah štátu k Slovákom žijúcim v zahraničí a že táto ústavná norma má interpretačný význam pri tvorbe a posudzovaní zákonov.
Zároveň však súd v tomto konkrétnom prípade uprednostnil ochranu verejných prostriedkov a dlhodobé zachovanie účelu dotovaných nehnuteľností pred ochranou pôvodných zmluvných podmienok príjemcov.
Pre Slovenskú diaspóru z toho vyplývajú tri dôležité témy do budúcnosti:
Dôležitá právna nuansa: Ústavný súd nerozhodol, že akékoľvek budúce spätné zmeny dotačných podmienok sú automaticky ústavné. Posudzoval konkrétnu právnu úpravu, jej účel, charakter dotačných vzťahov a praktické dôsledky.
Viac informácií:
https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd2bdd9e-aecd-438f-a828-607ba3d2dee5
Dotačná výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2027 - od 15.10.2026 do 13.11.2026
Projekty vzájomnej kultúrnej výmeny Slovákov a komunít Slovákov žijúcich v zahraničí 2027 - od 26.10.2026 do 23.11.2026