Migrácia občanov Slovenska: koľko Slovákov odchádza a koľko sa vracia?

 

Organizátor

Slovenská diaspóra, z. s.

Česká republika Česká republika (350 000 krajanov)

Miesto realizácie

Online

Slovenská republika Slovenská republika (5 000 000 krajanov)

Dátum realizácie

Štvrtok - 15.10.2026

Oblasť

Informácie

 
 

Popis udalosti/akcie/projektu:

Analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) z augusta 2026 prináša zaujímavý pohľad na migráciu občanov SR. Ak odhliadneme od cudzincov, hlavným trendom je, že od roku 2014 počet Slovákov odchádzajúcich do zahraničia výrazne klesá, zatiaľ čo počet vracajúcich sa rastie len mierne. Rozdiel medzi odchodmi a návratmi sa preto postupne zmenšuje.

1. Ako sa migrácia Slovákov vyvíjala v čase?

2004 – 2008: Veľká vlna odchodov po vstupe do EÚ

Vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004 otvoril slovenským občanom nové možnosti na pracovných trhoch západnej Európy. Počet odchádzajúcich výrazne vzrástol.

V rokoch 2004 a 2005 sa počet slovenských poistencov znížil o viac ako 180-tisíc. Pozor, nejde o presný počet ľudí, ktorí sa v týchto dvoch rokoch vysťahovali, ale o pokles počtu poistencov. Migrácia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch.

V tomto období mala migrácia častejšie charakter dlhodobejšieho odchodu. Neskoršie údaje ukazujú, že z ľudí, ktorí odišli v rokoch 2000 až 2003, sa do desiatich rokov vrátila približne štvrtina.

2009 – 2013: Finančná kríza a slabší pracovný trh

V roku 2009 sa migračné saldo Slovákov výrazne priblížilo k nule, najmä vďaka poklesu počtu odchodov.

Jedným z možných vysvetlení je globálna finančná kríza, ktorá oslabila dopyt po práci v zahraničí. V nasledujúcich rokoch však zostávala migračná bilancia záporná. Slovákov stále odchádzalo viac, než sa ich vracalo.

2014 – 2019: Odchodov postupne ubúda

Od roku 2014 sa začal meniť trend. Slovenská ekonomika sa zotavovala, nezamestnanosť klesala a podmienky na domácom trhu práce sa zlepšovali.

Podľa IFP sa počet odchádzajúcich Slovákov postupne znižoval a návraty mierne rástli. Zlepšenie vysvetľuje najmä nižšia pravdepodobnosť odchodu v porovnateľných vekových skupinách. Menší vplyv mala aj demografia – vekové skupiny, z ktorých ľudia najčastejšie odchádzajú, sú dnes početne menšie.

V tomto období sa zároveň rozšírila dočasná pracovná mobilita. Odchod do zahraničia už nemusel znamenať definitívne opustenie Slovenska.

2020: Pandémia dočasne zmenila migračné pohyby

Počas pandémie COVID-19 počet odchodov dočasne klesol a počet návratov vzrástol.

IFP tento vývoj spája pravdepodobne s obmedzenými možnosťami cestovania a zvýšenou neistotou. Nešlo však nevyhnutne o trvalý obrat v migračnom správaní, ale skôr o mimoriadnu situáciu.

2021 – 2024: Odchody a návraty sa približujú

V posledných rokoch sledovaného obdobia počet odchádzajúcich Slovákov naďalej klesal. Návraty sa pohybovali na relatívne stabilnejšej úrovni, takže rozdiel medzi oboma tokmi sa zmenšoval.

Graf IFP ukazuje, že v roku 2014 odchádzali desaťtisíce Slovákov ročne a návratov bolo podstatne menej. V roku 2023 sa už počty odchodov a návratov výrazne priblížili. V roku 2024 zostávali oba toky podstatne nižšie než na začiatku sledovaného obdobia.

2. Prečo sa Slováci vracajú?

Analýza ponúka niekoľko dôležitých zistení.

3. Pozor: pri študentoch je situácia odlišná

Pokles odchodov zaznamenaný v údajoch zdravotného poistenia neznamená, že odchod mladých Slovákov do zahraničia prestáva byť problémom.

Podľa analýzy odchádza študovať do zahraničia približne každý piaty začínajúci vysokoškolák, čo predstavuje viac ako 4 000 maturantov ročne. V rokoch 2019 – 2024 sa približne 60 % absolventov slovenských stredných škôl rozhodlo pokračovať na vysokej škole a každý piaty začínajúci vysokoškolák smeroval do zahraničia. Podiel zahraničných študentov po poklese v roku 2020 opäť rástol.

Tieto čísla treba interpretovať opatrne. Študenti počas štúdia v zahraničí často zostávajú poistení na Slovensku. Ich odchod sa preto v údajoch zdravotného poistenia môže prejaviť až po ukončení štúdia, keď začnú pracovať v zahraničí.

Zároveň IFP uvádza, že podiel absolventov slovenských vysokých škôl, ktorí zostávajú na Slovensku dva roky po skončení štúdia, vzrástol z približne 93 % pri absolventoch rokov 2011 – 2015 na približne 96 % pri absolventoch rokov 2018 – 2022.

4. Čo z toho vyplýva pre slovenskú diaspóru?

Z pohľadu slovenskej diaspóry sú dôležité tri závery:

  1. Migrácia Slovákov nie je jednosmerná. Veľká časť odchádzajúcich sa časom vracia. Slovenská diaspóra preto nie je len skupinou ľudí, ktorí Slovensko opustili, ale aj potenciálnym zdrojom skúseností, kontaktov a talentov pre krajinu.
  2. Odchodov ubúda predovšetkým preto, že odchádza menej ľudí. Nie preto, že by sa dramaticky zvýšil počet návratov. To je dôležité pri hodnotení úspešnosti politík, ktoré majú podporovať návrat Slovákov.
  3. Študentská migrácia zostáva výzvou. Ak chce Slovensko obmedziť dlhodobý odliv mladých ľudí, musí sa zaoberať nielen návratmi zo zahraničia, ale aj dôvodmi, pre ktoré si mladí vyberajú zahraničné univerzity.

Metodické upozornenie

IFP meria migráciu prostredníctvom zmien vo verejnom zdravotnom poistení. Ide o ukazovateľ dlhodobejších migračných pohybov, nie o presnú evidenciu každého odchodu a návratu. Výsledky preto treba interpretovať ako obraz trendov. Hlavná analýza pracuje s údajmi do roku 2024, pretože údaje za rok 2025 sa ešte môžu spätne meniť. Inštitút finančnej politiky

Zdroj: Inštitút finančnej politiky – Pohľad na migračné trendy cez zdravotné poistenie, august 2026.

 

Viac informácií:

https://ifp.sk/pohlad-na-migracne-trendy-cez-zdravotne-poistenie/


Viac informácií tu


Symbol

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Slovenská republika z oblasti Občianska angažovanosť


Copyright © 2021 - 2026. Všetky práva vyhradené.
Záujem o pravidelný krajanský newsletter zasielajte na probstandrej@gmail.com