• Krajiny
• Spolky
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Prejav k 106. výročiu tragickej smrti M. R. Štefánika

Popis udalosti/akcie/projektu:

Vážení, vzácni hostia, milí priatelia, som rád, že môžem medzi nami privítať vojenského atašé Veľvyslanectva Francúzska v ČR pána plk. Kaysera, pána veľvyslanca SR, predstaviteľov Kancelárie Senátu ČR a predstaviteľov rezortu obrany ČR. Veľká vďaka tiež patrí našim spolkovým priateľom a partnerom, najmä ČsOL, MO ČR a Posádkovému veliteľstvu Praha, vďaka ktorým od roku 1994 môžeme dôstojne pripomínať odkaz gen. Štefánika.

Považujeme ho za najväčšieho hrdinu slovenskej histórie, za spoluzakladateľa Československa a osobnosť, ktorú môžeme smelo jedným slovom nazývať fenoménom v dejinách slovenských i českých. Fenomén ktorý v našej domácej histórii výrazne vyčnieva, fenomén ktorý zanechal svoju stopu na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a fenomén ktorý v svojej práci astronóma doslova siahal ku hviezdam. Jeho obraz sa stal najmä na Slovensku ikonou pred ktorou sa rád zviditeľní každý politik, bez ohľadu na svoje presvedčenie a to často aj napriek tomu, že reálne presadzuje politiku, ktorá odporuje odkazu Štefánika.

Tragická smrť gen. Štefánika bude navždy dávať priestor živiť nespočetné teórie o vražde, samovražde či nehode v rôznych alternatívach. V našej spoločnosti sme ale dávno prekonali tieto, na pohľad zaujímavé, ale zväčša len povrchné hypotézy postavené predovšetkým na potrebe diskreditovať Štefánikových oponentov, alebo rozoštvávať Čechov a Slovákov medzi sebou, čím sa vo finále šliape po najväčšom diele ktoré nám gen. Štefánik zanechal a to je Prvá Československá republika.

Obmedzovať sa v Štefánikovom odkaze len na našu spoločnú republiku by bola tiež podobne účelová propaganda. Štefánik bol študent a emigrant z Rakúsko-Uhorska, ktorý dosiahol vrchol svojej vedeckej kariéry vďaka prijatiu a rešpektu iných krajín a to nielen Európy.

Druhým domovom sa mu stal Paríž. Francúzsku verne slúžil ako vedec, diplomat i vojak, za čo bol o. i. ocenený Radom čestnej légie. Dobrovoľne nasadzoval svoj život pri obrane Francúzska a pracoval na vytvorení medzinárodnej meteorologickej služby na frontoch prvej svetovej vojny.

Ako vojak sa vyznamenal aj na talianskom fronte, podnikaním odvážnych letov za červenou líniou. Zabezpečoval prieskumy a do armád Rakúsko-Uhorska rozosielal výzvy k službe v československých légiách, čím posilňoval spojencov. Aj za to bol ocenený Radom sv. Mórica a Lazára. V Taliansku si našiel životnú partnerku a s talianskymi spolu-pilotmi napokon zahynul pri nešťastnej nehode, na ktorú dnes spomíname - a naša pieta dnes patrí aj im.

Vedec Štefánik mal všetky predpoklady na získanie modrej knižky. K realite sa ale postavil čelom a aktívne sa hlásil brániť napadnuté Srbsko, malý národ vo veľkej vojne. Bol verný svojim spojencom a odhodlaný brániť ich záujmy proti každému, kto ich nazýval nepriateľom.

V svojej ruskej misii bol asertívnym kritikom československých agentov v prospech cárskeho Ruska. Vo veliteľskom stane v Mogileve presadil, že tisícky našich dobrovoľníkov nebudú integrované v cárskej armáde, ale budú mať vlastnú československú vlajku pod francúzskym velením. Táto odvážna a nekompromisná vlastnosť mu napokon priniesla Kríž sv. Vladimíra na návrh ruského generála Gurka.

Jeho posledné roky života, ktoré prežil na ruskej Sibíri nám priniesli odkaz o barbarstve Červenej revolúcie a o rovnakom barbarstve Bielej kontrarevolúcie v Rusku. Z Ruska sa Štefánik nevrátil len vyčerpaný, ale tiež sklamaný. Romantické predstavy o veľkom bratovi sa rozplynuli v realite barbarizmu, ktorý v Rusku zažíval tak u nepriateľskej Červenej ako u spolupracujúcej Bielej armády.

Z bývalého spojenca Dohody vyrástla mašinéria boľševizmu, pred ktorou nás Štefánik varoval a ktorá spoločne s nacizmom neskôr rozpútala druhú svetovú vojnu. Minulý režim nás takmer 40 rokov učil obdivovať Červenú armádu, ktorá nás „oslobodila“ od nacizmu, zamlčiavajúc fakt, že tá istá armáda nacizmu najskôr slúžila pri vydrancovaní Poľska.

Ak dnes niekto považuje za dôležitejšie oslavovať Červenú armádu, ktorá v roku 1968 zabila Pražskú jar, v roku 1939 asistovala Hitlerovi a ktorá v rokoch 1.sv. vojny strieľala po Československých legionároch, šliape po odkaze gen. Milana Rastislava Štefánika.

Prehnaná oslava Červenej armády bola nástrojom komunizmu vymazať z národného povedomia všetko čo Štefánik predstavoval. Jeho meno nemohlo byť takmer celých 40 rokov komunizmu ani vyslovené.

Preto pre nás Čechov i Slovákov ostane navždy obrovskou povinnosťou byť vďačný obetiam najskôr našim vlastným a obetiam spojeneckých osloboditeľských vojsk, ktoré Československo bránili a nikdy neokupovali. Nie je možné jeden deň stáť na Bradle pri hrobe Štefánika a druhý deň oslavovať Červenú armádu v Moskve. Jedno i druhé si navzájom odporuje.

Blízka a neodmysliteľná spolupracovníčka M. R. Štefánika Claire Boas de Jouvenel o ňom napísala:

„Vytvorenie spojených európskych štátov pokladal za nutný a jediný šťastný následok vojny.“

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Česká republika z oblasti Občianska angažovanosť