• Krajiny
• Spolky
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Kvarteto

Popis udalosti/akcie/projektu:

Charakteristika projektu

Obsahom projektu je i v roku 2018 usporiadanie komponovaných literárno-hudobných večerov v Prahe k výročiam najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry s významným presahom v Prahe i s ďalšími hosťami. Projekt sa realizoval už aj v rokoch 2011-2017 a preukázal mimoriadnu životaschopnosť. Účinkujú predovšetkým pražskí Slováci.
V rámci tradičnej koncepcie každý štvrťrok jedno výročie predstavíme tento rok skutočne exkluzívne osobnosti: 3. 3. Ivan Krasko 60 rokov od úmrtia, 21. 5. Martin Kukučín 90 rokov od úmrtia, 3. 8. nedávno zosnulý Emil Charous nedožitých 90 rokov a 10. 12. Milan Rúfus nedožitých 90.
Akcie sa v Prahe uskutočnia vo veľkorysej podobe v Divadle Viola a Slovenskom dome v Prahe.
Aktivity sú propagované predovšetkým prostredníctvom literárnych periodík a el. médií (ČT – 333, Český rozhlas Vltava, literární noviny, A2), menšinových periodík (Slovenské dotyky, Zrkadlenie-Zrcadlení) a prostredníctvom spisovtaeľských organizácií, pozvánok, direct-mailingu a internetu.
Akcie sa v Prahe uskutočnia vo veľkorysej podobe v Divadle Viola a Slovenskom dome v Prahe.

1) Ivan Krasko 60 rokov od úmrtia – otec slovenskej moderny, ktorý jej prvé verše napísal v Klobukoch pri Prahe
Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v Lukovištiach. Študoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na nemeckom v Sibiu a na rumunskom v Brašove, kde 1896 zmaturoval. V rokoch 1900 – 1905 študoval chemické inžinierstvo v Prahe. Pôsobil ako inžinier neďaleko Prahy – v cukrovare v Klobukoch (tu vytvoril podstatnú časť svojho básnického diela) a v chemickej továrni v Slanom. Roku 1914 narukoval; po návrate z vojny sa koncom roku 1918 prihlásil do štátnych služieb vzniknutej Česko-slovenskej republiky, stal sa poslancom a neskôr senátorom. Žil v Bratislave, 1938 odišiel do dôchodku, 1943 sa presťahoval do Piešťan. Zomrel 3. marca 1958 v Bratislave. Pochovaný je v rodných Lukovištiach.
Literárny hosť: Ivan Čietek
Hodobní hostia: Skupina Afrodité (z väčšej časti Slováci žijúci v Prahe)
Návštevnosť: 70

2) 21. 5. Martin Kukučín 90 rokov od úmrtia – prominentný člen slovenského pražského Spolku Detvan
Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej v rodine slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho zrušení štvrtý ročník dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. Na maďarskom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom študoval v r. 1875 – 1878, potom až do augusta 1884 bol učiteľom v rodnej Jasenovej. Popri učiteľskom pôsobení externe študoval na gymnáziu v Kežmarku, ôsmy ročník absolvoval v šk. r. 1884/85 v Šoprone. V r. 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností pražských slovenských vysokoškolákov združených v akademickom spolku Detvan. Po skončení štúdia sa neúspešne pokúšal o prax vo vlasti, napokon prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didolićovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. Pôsobil tu od 6. januára 1894 do 2. júna 1907, keď sa v dôsledku spoločensko-klanových sporov, v ktorých sa odmietol angažovať, i so svojou mladou manželkou Pericou Didolićovou, dcérou priateľa, vysťahoval do Južnej Ameriky. Po ročnom pobyte v Santiagu, kde v tamojšej nemocnici zložil nostrifikačné skúšky, sa 14. decembra 1908 usadil v meste Punta Arenas medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Kontakt so Slovenskom stráca, po vzniku Československej republiky začína však pomýšľať na návrat do vlasti. Svoj zámer uskutočňuje v lete 1922. Po krátkom pobyte v Paríži 12. septembra prichádza do Prahy. V Martine, kde sa usídlil, začína písať a študovať archívne materiály k zamýšľanej historickej rapsódii o kultúrnych a politických aktivitách mladej romantickej generácie. Dôverný vzťah k Dalmácii, ktorý si vytvoril počas pobytu na Brači, ako aj dlhoročná odlúčenosť od vlasti a neschopnosť identifikovať jej súčasné spoločensko-politické problémy, spôsobili, že v r. 1923 – 1925 striedavo žije v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. V novembri 1925 sa vracia do Chile, aby usporiadal svoje majetkové záležitosti. Po návrate na jar 1926 sa s manželkou, trpiacou ťažkou duševnou chorobou, usádza v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipik. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, na ktorý 21. mája v nemocnici v neďalekom Pakraci umrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didolićovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj, odkiaľ jeho telesné pozostatky previezli do Martina, kde ich 29. októbra uložili na Národnom cintoríne.
Literárny hostia: Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, Ondrej Kalamár, Zuzana Kuglerová
Hudobný hosť: Dušan Malota (Slovák žijúci v Prahe)
Návštevnosť: 70

3) 3. 8. nedávno zosnulý Emil Charous nedožitých 90 rokov – najvýznamnejší český literárny historik
R. 1939 – 47 študoval na gymnáziu v Prahe-Smíchove, 1947 – 52 češtinu, dejepis a slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. R. 1951 – 52 pôsobil ako prof. na strednej škole v Jestřebí, po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby bol r. 1954 – 68 redaktorom v nakladateľstve Naše vojsko, 1968 – 70 v literárnom mesačníku Plamen v Prahe, 1971 – 91 prekladateľ v slobodnom povolaní, 1970 – 71 a 1991 – 92 prednášal slov. literatúru na Pedagogickej fakulte v Ústí nad Labem, 1992 – 93 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, žije v Prahe-Smíchove. Český slovakista, ktorý sa zaoberal najmä popularizáciou slov. literatúry a prekladateľstvom. Kapitolami z dejín slov. literatúry 20. stor. prispel do syntézy Přehledné dějiny literatury 1 – 3 (1971, 1991 – 97), tematiku Prahy ako kultúrneho centra pre formovanie niektorých slov. spisovateľov a ich vzťahy k nej spracoval v monografii Druhý domov (1998), napísal viacero štúdií o Jánošíkovi, zbojníkoch, o slov. prvkoch a stopách v českej kultúre a literatúre, tejto problematike sa od r. 1959 intenzívne venoval v literárnej publicistike v českých a slov. časopisoch a novinách. Jeden z najplodnejšich prekladateľov zo slov. literatúry, zameral sa predovšetkým na medzivojnovu prozaickú tvorbu, do češtiny preložil romány M. Urbana (Živý bič, Výkřiky bez ozvěny) a J. C. Hronského (Člověk milión, Sedm srdcí, Chléb), prózy I. Horvátha, Ľ. Ondrejova, F. Švantnera, J. Jesenského, M. Th. Mitrovského, M. Kukučína. Zo súčasných slov. autorov prekladal najmä V. Šikulu (S Rozárkou, Mistři, Muškát, Vilma, Žluva, Voják a i.), ako aj prózy A. Chudobu, J. Johanidesa, K. Jarunkovej, P. Jaroša, V. Bednára, I. Habaja, J. Puškáša, O. Feldekovej, R. Slobodu, L. Balleka, J. Satinského, P. Vilikovského, A. Baláža, D. Kužela a i. Zostavil viacero poviedkových a novelistických antológií z produkcie súčasných slov. prozaikov, napr. Stopy (1975), V proudech času (1984), Lampa s růžovým stínidlem (1988), Pět slovenských novel (1989), ktoré – podobne ako preklady – doplnil doslovmi, vysvetlivkami a medailónmi. E. Charous úzko spolupracoval so Slovenským literárnym klubom v ČR, tento klub mu vydal rad kníh a aj oznámil verejnosti jeho úmrtie.
Literárny hostia: Jozef Leikert, Ivo Svoboda (slovakista z Brna)
Hudobný hosť: Soňa Godarská, Peter Poldauf (Slováci žijúci v Prahe)
Návštevnosť: 110

4) Milan Rúfus nedožitých 90 – najväčšia slovenská básnická osobnosť uplynulých dekád, mnohonásobne navrhnutá na Nobelovu cenu za literatúru
Milan RÚFUS sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. V rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia zostal na Filozofickej fakulte, kde pôsobil ako asistent, neskôr docent dejín českej literatúry 19. a 20. storočia až do odchodu do dôchodku. Medzitým (1971 – 1972) pôsobil na Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Žil a tvoril v Bratislave. Zomrel 11. januára 2009. Bol erbovým básnikom posledných dekád, napísal rad básní, venovaných českým autorom, s viacerými sa celoživotne priatelil.
Literárny hosť: Eliška Gunišová, Jiří Stránský
Hudobno-divadelný hosť: Skupina Vladislava Klesnila (sčasti Slováci z ČR)
Návštevnosť: 70

Očakávaný prínos projektu

Projekt je skutočnou osou slovenského literárneho života v Prahe, mimoriadne tým pomáha udržiavať pospolitosť medzi slovenskými spisovateľmi a slovenskú identitu medzi mládežou.

Dodatočné informácie

Cieľové skupiny:
- Slováci v Prahe
- Slováci v Brne
- česká verejnosť

Žiadosť na ÚSŽZ o podporu tohoto projektu

• Žiadosť číslo 0683/CZ/2018 (R): Podporená
• Požadovaná suma: 3 000 €
• Schválená suma: 1 000 €
• Počet účastníkov projektu: 500
• Počet zasiahnutých projektom: 1000
• Požadované položky: nájomné, ozvučenie a osvetlenie, tlač pozvánok a plagátov, cestovné vrátane ubytovania
• Schválené položky: prenájom priestorov, prenájom na ozvučenie a osvetlenie / audio a videotechniky, tlač, cestovné náhrady
• Register zmlúv: Číslo zmluvy o poskytnutí podpory: 0683/CZ/2018

Podobné aktivity aj od iných subjektov:

• Kvarteto Janoska Ensemble v Paríži
• 0610/CZ/2026 - Kvarteto (+2) 2026 - 800 €
• 0726/CZ/2025 - Kvarteto (+2) 2025 - 800 €
• 0541/CZ/2024 - Kvarteto (+2) - 800 €
• 1121/CZ/2023 - Kvarteto (+2) - 600 €
• 0947/CZ/2022 - Kvarteto (+2) - 1 000 €
• 0858/CZ/2021 - Kvarteto (+2) - 1 500 €
• 0922/CZ/2020 - Kvarteto (+2) - 1 800 €
• 0746/CZ/2019 - Kvarteto - 1 800 €
• 0683/CZ/2018 - Kvarteto - 1 000 €
• 0675/CZ/2017 - Kvarteto - 0 €
• 0792/CZ/2016 - Kvarteto + 2 - 0 €
• 66/CZ/2011 - Literárno hudobné večery k výročiam slovenských osobností: " KVARTETO " - 0 €

Krajanské dotácie z ÚSŽZ celkovo za roky 2011 - 2026: 10 100 €.

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Česká republika z oblasti Kultúra a umenie