• Krajiny
• Spolky
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Bibliografická databáza slovenskej dolnozemskej historiografie

Popis udalosti/akcie/projektu:

1.6. Výskum a prezentácia výsledkov výskumu

Očakávaný prínos projektu

Hlavnou cieľovou skupinou projektu sú pedagógovia stredných, resp. aj základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v partnerských krajinách, ktorí ako absolventi vysokých škôl vo svojich krajinách nemajú dostatok príležitostí pre sumarizáciu odborných vedomostí. Cieľovou skupinou je taktiež aj široké spektrum študentov stredných škôl a žiakov základných škôl, ktorým sa skvalitní vzdelávanie na základe skvalitnenia odborných podkladov pre prípravu ich pedagógov, ale aj skupinu laikov, ktorých štúdie a analýzy prípadne publikácie sa zhromažďujú len v ich minoritnom prostredí a nemajú možnosť o svojej práci informovať inštitúciu alebo zdroj informácií, kde by sa práve mohli tieto publikácie, štúdie a tak ďalej zhromažďovať. Mnohé práce, ktoré študenti vypracujú ako svoje bakalárske či magisterské práce na Fakultách na dolnej zemi, najčastejšie zostávajú obhájené, z pravidla na majoritnom jazyku (nie slovenčine) a po ukončení štúdia sa na také práce zabúda. Neexistuje ani ich zoznam alebo niečo tomu pod. Z druhej strany, študentské práce obhájené na Slovenských vysokých školách od roku 2009 nájdeme v centrálnom registri záverečných prác (CRZP). Avšak, vedia o tomto ľudia z Dolnej zeme že niečo takéto je? Nevedia a preto ich je potrebné informovať, edukovať, zaškoliť a motivovať k tomu, aby sa v svojej, najčastejšie dobročinnej práci, zaoberali vážnejšie. Takáto bibliografická databáza by k tomu mala prispieť. Ďalšou nepriamou cieľovou skupinou projektu sú pedagógovia a študenti vysokých škôl v partnerských krajinách, predovšetkým s dôrazom na odbory skúmajúce dejiny a kultúru dolnozemských Slovákov. Avšak títo pedagógovia a študenti sa spravidla orientujú v literatúre, avšak by daný súpis bibliografických údajov každopádne uľahčil práca pri heuristickom zbieraní materiálu.
Odborné prostredie slovenských minorít v zahraničí je značne roztrúsené. Keďže odborné práce vznikajú spravidla ako sprievodný výsledok nosných činností ich autorov, ktorí sú pedagógmi na vysokých, resp. aj na stredných a základných školách, tieto práce sú publikované v rôznych zborníkoch a časopisoch. V súčasnosti však chýba vhodne nastavený systém informovanosti, ktorý by diferencoval základné témy, o ktoré sa opiera práve náš projekt. Zároveň by zjednocoval zdroje informácií, ktoré sú roztrúsené medzi rôznymi inštitúciami a nedostatočnými internetovými zdrojmi.

Vytvorením príležitostí pre vzájomnú výmenu odborných skúseností a vedomostí na jednej strane podporíme autorov, ktorí sa venujú bádaniu o Slovákoch žijúcich v minoritnom prostredí a nemajú dostatočné informácie pre analýzu historických faktov. Na druhej strane vytvoríme príležitosti pre vzájomnú výmenu odborných vedomostí medzi týmito autormi, popularizáciu dejín dolnozemských Slovákov, záujem skúmať dosiaľ neobjavené historické obdobia a témy, ktoré pomôžu k objektivizácii dejín minoritného prostredia, na druhej strane vytvoríme príležitosti pre vzájomnú výmenu odborných vedomostí medzi týmito autormi. V neposlednom rade vytvoríme podmienky pre vznik sumárnej online formy bibliografickej databázy tak, aby bola táto k dispozícii pre pedagógov humanitných odborov (prevažne dejiny, estetika, pedagogika, umenie,…) ako aj vysokoškolských študentov, pričom myslíme aj na laickú verejnosť, ktorej identifikácia s objasnenými historickými faktami pomôže k všeobecnému rozvoju a zachovaniu identity dolnozemského Slováka.
Hlavný prínos projektu bude teda vytvorenie bibliografickej databázy, zameranú na historiografiu dolnozemských Slovákov, resp. výsledkom projektu bude sumarizácia doposiaľ publikovanej odbornej historickej literatúry zo všetkých krajín, ktoré budú zasiahnuté projektom (Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, príp. Bulharsko). Bibliografia bude vypracovaná v súlade so súčasnými štandardami knižničnej a informačnej vedy a bibliografické údaje spracované podľa bibliografickej metodológie, s tým že by sa pre každý bibliografický údaj uviedli aj kľúčové slová (štandardne nepárny počet slov, najčastejšie 5 alebo 7), na základe ktorých sa budeme vedieť orientovať v bibliografii a používateľ dostane výber literatúry a zadanú tému a to na základe kľúčových slov. Vytvorená historiografická bibliografická databáza poslúži pri odbornom spracovaní výsledkov a po ukončení projektu bude k dispozícii všetkým zainteresovaným, ako jedna z podporných častí výsledného materiálu. Výsledkom bude tiež aj prezentácia bibliografického materiálu odbornej verejnosti na katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (december 2022), resp. publikovanie databázy v recenzovanom vedeckom historickom časopise. Bibliografická databáza bude sprístupnená na stránke Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Taktiež sa po spracovaní výskumu a prezentácii projektu umožni verejnosti zoznámiť sa s týmito výsledkami a na určitý spôsob aj upozorniť na fakty, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú život dolnozemských Slovákov a zabrániť zaniknutiu slovenskej kultúry a identity v prostrediach kde tunajší dolnozemskí Slováci žijú a tak isto aj umožniť úradom a inštitúciám aby mali zmapovanú dolnozemskú historiografiu. Cieľom projektu je aj zvýšiť povedomie o existencii a živote Slovákov žijúcich v zahraničí v slovenských regiónoch a zároveň prezentovať ich historiografiu ako medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Projekt je zamyslený ako začiatok väčšieho projektu, resp. prvá fáza Veľkej bibliografickej dolnozemskej databázy (ktorá by bola svojrázne pokračovanie podávaného projektu), kde by sa po zhromaždení publikovanej historickej literatúry, bibliografia rozšírila o ďalšie tematické okruhy: kultúra, etnológia, umenie, literatúra, školstvo atď. Takáto bibliografia by v svojej konečnej fáze umožnila výskumníkom vyhľadať literatúru na hocijakú tému, skratka bádateľ by zadal v prehliadači samotnej bibliografie tému, kde by systém automaticky vyhodil súpis literatúry, ktorú výskumník bude potrebovať na skúmanie danej problematiky.

Charakteristika projektu

Slovenská minorita v krajinách, ktoré budú zasiahnuté projektom (Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, príp. Bulharsko) vznikla pred 250 – 300 rokmi ako súčasť vtedajšej migrácie na tzv. Dolnú zem. Pojem „Dolná zem“ sa chápe na rozličné spôsoby. Prof. Miroslav Kmeť ho v širšom zmysle slova definuje ako rozsiahle územie uhorských stolíc (po roku 1848 žúp) južne od hraníc dnešného slovenského štátu a v užšom zmysle slova, územie na juh od pomyslenej čiary Budapešť – Miškovec – Nové Mesto pod Šiatrom. Jednoduchšie povedané, je to územie dnešného Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska (príp. Bulharska), kde žijú Slováci. Slováci sa na Dolnú zem začali sťahovať ešte v 17. storočí v procese etnickej migrácie európskeho obyvateľstva, čo bolo výsledkom sociálno-ekonomických podmienok danej doby. Sťahovanie príslušníkov slovenského etnika na Dolnú zem, ktorá bola po ukončení osmanskej vlády vyľudnená, predstavovalo dlhodobý a viacstupňový/viacfázový kolonizačný proces, nie však jednorazový migračný pohyb. Novousadlíkov v danej oblasti označujeme aj pod pojmom dolnozemskí Slováci, ktorý nie je iba bádateľských konštruktom, ale už od konca 18. storočia aj frekventovaných identifikačným pojmom.
Regióny so slovenskými komunitami, resp. enklávy mali mnohé podobnosti, avšak na druhej strane sa diferencovali, na čom mala zásluhu ich geografická, hospodárska, sociálna, kultúrna, interetnická či intraetnická rôznorodosť. Kultúra každého etnického či národnostného kolektívu, ktorý sa z nejakých príčin odtrhol od pôvodného etnika a žije v prostredí inojazyčného väčšieho kolektívu alebo národa, sa vytvára a mení podľa svojských zákonitostí menšinového bytia.
Dolnozemské prostredie bolo v rôznych historických obdobiach nositeľom mnohých národnobuditeľských hnutí, aj keď sa po rozpade Rakúsko-Uhorska (r. 1918) pôvodne relatívne jednotné slovenské komunity sa dostali do niekoľkých štátov – Maďarska, Rumunska a Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, a ich postavenie ako menšiny sa značne líšilo. Myšlienka založiť stredoškolské inštitúcie pre Slovákov na Dolnej zemi, resp. v Južnom Uhorsku vznikla ešte v 19. storočí a to hlavne na konventoch evanjelickej cirkvi. Pre založenie takejto inštitúcie chýbal jednotný center dolnozemských Slovákov, aj keď v tomto období vznikali centrá slovenskej kultúry (Sarvaš, Čaba, Petrovec, Stará Pazova, atď.), na otvorenie celoslovenského gymnázia pre všetkých Slovákov z Dolnej zeme chýbalo národnostných síl a záujmov. Vhodné podmienky nastali iba skončením prvej svetovej vojny. Nárastom hmotnej základne slovenského národa na Dolnej zemi a prejav deficitu národných vzdelancov , vyústilo potrebu zakladania centier vzdelávaní. Začína sa formovať spolková činnosť, zakladajú sa prvé gymnáziá (V Petrovci 1919, v Nadlaku 1945, v Maďarsku po roku 1946), Matica slovenská v Juhoslávii 1932, Antifašistický front Slovákov Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku atď. Tým spôsobom sa zabezpečila ustavičná produkcia slovenských vzdelancov pre svoje potreby a zabezpečilo kvalitnejšie a plnšie začleňovanie sa do prostredia ktorom žije, posila pre nadaný dorast a osvedčovanie svojej podstaty. Neskoršie vznikla Katedra slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Oradei, Oddelenie slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ktoré mali za úlohu vzdelávať odborníkov, ktorí prispievali k zveľaďovaniu slovakistickej vedy medzi dolnozemskými Slovákmi.
Súčasná situácia dolnozemských minoritných prostredí je v mnohých ukazovateľoch opačná. Od vojny v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch dochádza k odlivu inteligencie. Veľká časť sa vracia na Slovensko s predstavou vysnívanej domoviny, z nich však veľká časť pokračuje aj v ďalšej migrácii do západných krajín Európy a zámoria.
Predložených projektom vychádzame z predpokladu, že vytvorenie databázy historiografických materiálov, ktorých cieľom bude prechod od romantizujúcich zdrojov ku zdrojom objektivizovaným, resp. diferenciácia medzi laickou a odbornou historiografiou, prinesie konečným prijímateľom vyššiu úroveň poznania, ktorú budú vedieť využiť pri svojom ďalšom odbornom raste: ak ostanú vo svojom pôvodnom minoritnom prostredí, budú vedieť odborne pracovať so zdrojmi literatúry vo svojich odboroch. Ak sa rozhodnú migrovať, budú vedieť objektívnejšie vnímať svoje nové prostredie.
V každom prípade však ostanú príslušníkmi minority – buď slovenskej vo svojej súčasnej krajine, alebo slovenskej v inej krajine západnej Európy. Aj na Slovensku ostanú príslušníkom minority – v súčasnom štádiu povedomia o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa stanú Srbom, alebo Maďarom na Slovensku.
Hlavnými partnermi pri vytvorení bibliografickej databázy budú Centrum pre výskum dejín a kultúry Dolnozemských Slovákov pracuje pod vedením prof. PaedDr. Miroslava Kmeťa, PhD. od roku 2019 a Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pod vedením PhDr. Zuzany Drugovej. Centrum pre výskum dejín a kultúry Dolnozemských Slovákov je osobité záujmové združenie vedecko-výskumných pracovníkov pri Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktoré vzniklo v záujme napĺňania vedecko-výskumného poslania FF UMB v oblasti výskumu historické vedy a etnológia so zameraním na výskum dejín a kultúry komunít dolnozemských Slovákov, čiže enklávno-diasporálnych spoločenstiev Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku (v historickej retrospektíve aj v Bulharsku), ako aj prezentovania výsledkov tohto výskumu. Jeho cieľom je multidisciplinárny a interdisciplinárny vedecký výskum a prezentácia výsledkov bádania predovšetkým v odboroch história, etnológia, dejiny umenia, kulturológia, muzeológia, resp. aj lingvistika a literárna história; rozvíjať dokumentovať a prezentovať kultúrne dedičstvo „slovenskej Dolnej zeme" na Slovensku; poskytnúť široký tematický priestor pre realizáciu záverečných prác študentov zriadenie a budovanie Knižnice dejín a kultúry dolnozemských Slovákov, predstavujúcu kľúčovú databázu odbornej a popularizačnej knižnej produkcie a periodík a vytvorenie on-line databázy digitalizovaných prameňov pre výskumníkov, zaoberajúcich sa touto tematikou.
Centrum aktívne spolupracuje s jediným špecializovaným pracoviskom na Slovensku – Metodickým centrom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vďaka Metodickému centru aj vďaka dlhoročnej angažovanosti profesora Kmeťa v dolnozemskej problematike sme na jednej strane dokázali sumarizovať kontakty na široké a rôznorodé spektrum slovenských minorít v zahraničí, na druhej strane sme identifikovali viaceré vzdelávacie potreby v týchto prostrediach.
Jednou z identifikovaných potrieb bola aj potreba podstatného skvalitnenia prístupu študentov vysokých škôl a ich pedagógov k odborným vedomostiam. Jedným zo znakov súčasnej odbornej činnosti v oblasti dejín a kultúry slovenských minoritných prostredí je aj skutočnosť, že odborníci navzájom málo spolupracujú. Jednotlivé odborné činnosti priamo v minoritných prostrediach realizuje len úzka a málo početná skupina odborníkov na univerzitách. Tí však pôsobia na univerzitách svojej domovskej krajiny a ich logickou úlohou je aj realizácia ďalších odborných činností. Ďalšou skupinou, ktorá v minoritných prostrediach realizuje odborné činnosti v oblasti vedy a výskumu je skupina vysokoškolských študentov, ktorí po svojom prechode do praxe v pozícii pedagógov stredných aj základných škôl spravidla pokračujú vo svojich odborných bádaniach.
Aj univerzitné prostredia na Slovensku siahajú po odborných činnostiach v prostredí slovenských minorít v zahraničí. Tie však spravidla nespĺňajú požiadavku komplexnosti v prístupe k téme.
Môj školiteľ, profesor Kmeť z Katedry histórie UMB, je jediným historikom na Slovensku ktorého špecializáciou je práve problematika tzv. dolnozemskej slovenskej minority. Práve výsledkom aj jeho odborných zistení je potreba skvalitniť výmenu informácií medzi odborníkmi a odbornými pracoviskami, z dôvodu, lebo sa počnúc od základných škôl a gymnázií na Dolnej zemi minimálne vyučujú slovenské dejiny, kultúra. Z druhej strany málokto na Slovensku nielenže pozná dejiny týchto Slovákov ale, málokto vie, že súčasne nejaký Slováci mimo Slovenskej republike sú.
Hlavným cieľom projektu je podstatné skvalitnenie podmienok a príležitostí pre výskum tých príslušníkov slovenských minorít v zahraničí, ktorí pracujú a študujú, resp. študovali na vysokých školách. Príslušníci minorít totiž študujú na vysokých školách vo svojich krajinách, ktoré sú prirodzene určené majoritnému domácemu etniku. Aj keď sú pre štúdium minorít vytvorené podmienky pre ich štúdium v materskom jazyku, spravidla študujú len časť svojho vysokoškolského štúdia v tomto jazyku, väčšinu potom študujú v jazyku majoritného etnika krajiny. To má v konečnom dôsledku vplyv aj na obsah a rozsah odbornej literatúry, ktorá sa vzťahuje k problematike minoritného slovenského etnika.
Hlavným cieľom bude práca na odbornej bibliografickej databáze, ktorá v súčasnosti nie je k dispozícii. Takáto databáza v skutočnosti neexistuje a výskumník, ktorý začína s heuristikou, resp. zhromažďovaním relevantných prameňov naráža na problém, kde a ako hľadať. V súčasnosti na Slovensku bádateľ (študent, pedagóg, vysokoškolský učiteľ, profesor, laik ...) môže použiť portál Kis3g.sk, čo je vlastne projekt štátneho informačného systému združujúci subjekty, ktoré sa rozhodli používať softvér Virtua. Virtua je integrovaný knižnično-informačný systém, ktorý Slovenská národná knižnica obstarala pre knižnice na Slovensku. V Srbsku existuje COBBIS (plus.sr.cobiss.net), resp. elektronický knižnično-informačný systém so vzájomnou katalogizáciou, ktorý je prepojený aj s inými partnerskými štátmi na Balkáne a ich bibliografickou katalogizáciu. Na takýto spôsob bádateľ môže nájsť konkrétny titul a knižnicu kde sa nachádza. Avšak ani jeden z portálov mu neponúka zoznam literatúry na výskumnú tému a zameranú na dolnozemských Slovákov. V rôznych knižniciach na Slovensku sú vytvorené databázy tzv. slovacík, ktoré však nie sú dostupné širokej verejnosti. S databázami dokážu pracovať odborníci na Slovensku, ktorí sú zorientovaní v témach – ale odborníci na rovnaké témy pôsobiaci v prostredí slovenských minorít v zahraničí túto možnosť nemajú. Neexistujúca sumárna bibliografická databáza odbornej literatúry v konečnom dôsledku významne komplikuje a sťažuje činnosť cieľovej skupiny – odborníkom a študentom na vysokých školách v partnerských krajinách, ktorí sa venujú problematike slovenskej etnickej minority v zahraničí. Rovnaký problém zaznamenávame aj u vedľajšej cieľovej skupiny, ktorou sú pedagógovia slovenských škôl a centier v zahraničí – tými sa stanú aj súčasní študenti vysokých škôl v zasiahnutých krajinách.
Práca na vypracovaní databázy si vyžaduje mnoho pracovných ciest nielen do slovenských knižníc na Slovensku (Slovenská národná knižnica v Martine, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Univerzitná knižnica v Bratislave, ústredná knižnica SAV atď.), ale hlavne do krajín so slovenskou komunitou na Dolnej zemi, resp. do krajín zasiahnutých projektom. Uvediem iba niektoré: v Srbsku najväčšie knižnice slovenskej komunity (Knižnica Štefana Homolu v Petrovci, Okresná knižnica v Kovačici a Knižnica Filozofickej fakulty v Novom Sade, podľa potreby a získaných informácií aj menšie knižnice v iných slovenských obciach), V Maďarsku – Budapešť (Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku atď), Rumunsku – Nadlak (Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku), v Chorvátsku – Ilok (Matica slovenská v Iloku), pre Bulharsko (Spolok Slovákov z Bulharska, s centrom v Bratislave). Nasledovalo by zhromaždenie a prefotenie/xeroxovanie potrebných bibliografických údajov z každej jednej knihy, ktorá bude súvisieť s históriou dolnozemských Slovákov a následné spracovanie a vnášanie údajov do spoločnej bibliografickej databázy. Výber kľúčových slov a zaradenie danej knižnej publikácie do tematického okruhu v bibliografii.
Ako výsledok projektu bude usporiadaná prednáška, resp. prezentácia bibliografickej historickej databázy na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde poukážem na základné princípy a metódy pri vytváraní bibliografie a poukážem aj na základné problémy s ktorými som sa pri jej vytváraní stretal. Prezentáciu bibliografického materiálu zhodnotia vedecký pracovníci FF, medzi ktorými aj prof. Kmeť ako odborník pre výskum histórie a kultúry dolnozemských Slovákov. Prezentácia bude otvorená ako pre odbornú tak i pre širšiu verejnosť, príp. online stream. Následne bibliografická databáza bude zverejnená v niektorom z odborných vedeckých historických časopisov. Bibliografická databáza bude sprístupnená širšej verejnosti na stránke Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí (https://www.umb.sk/medzinarodne-vztahy/metodicke-centrum-pre-slovakov-zijucich-v-zahranici/), kde už v súčasnosti existujú rôzne vzdelávacie a didaktické materiály.

Žiadosť na ÚSŽZ o podporu tohoto projektu

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Slovenská republika