Čo sa môže Slovensko naučiť od írskeho volebného systému?
Dátum realizácie
Oblasť
Informácie
Popis udalosti/akcie/projektu:
Slovenská diaspóra pripravuje iniciatívu, ktorá chce otvoriť odbornú a celospoločenskú diskusiu o zmene volebného systému na Slovensku. Impulzom sú skúsenosti z Írska, kde systém preferenčného hlasovania funguje už viac ako storočie. Cieľom však nie je jednoducho „skopírovať Írsko“. Ambíciou je hľadať pravidlá, ktoré by na Slovensku vytvorili lepšie prostredie pre fungovanie demokracie, politickej súťaže a verejnej správy.
Iniciatíva vzniká v rámci projektu Inšpirujme Slovensko a vychádza zo skúsenosti Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve diaspóra môže do diskusie priniesť niečo, čo Slovensku často chýba – bezprostrednú skúsenosť s tým, ako fungujú iné krajiny.
Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 23. augusta, Frank Petruf predstavil analýzu írskeho volebného systému a návrhy, ktoré z nej vychádzajú. Diskusie sa zúčastnili aj Adela Klepaková a Norbert Kucharík. Základnou myšlienkou je presvedčenie, že o kvalite krajiny nerozhodujú iba zákony, ale predovšetkým prostredie, ktoré tieto pravidlá vytvárajú pre ľudí, firmy, občiansku spoločnosť a politiku.
Od straníckych kandidátok k väčšiemu vplyvu voliča
Jedným z hlavných problémov slovenského systému, ktoré iniciatíva pomenúva, je silná pozícia straníckych vedení pri rozhodovaní o tom, kto sa dostane do parlamentu.
Írsky model single transferable vote (STV) funguje inak. Volič v ňom neurčuje iba stranu, ale zoradí kandidátov podľa svojich preferencií. Hlasy sa následne podľa pravidiel prepočítavajú a prenášajú medzi kandidátov. Ak má úspešný kandidát viac hlasov, než potrebuje na zvolenie, časť hlasov sa môže preniesť ďalej. Podobne sa ďalej prerozdeľujú hlasy kandidátov, ktorí už nemajú šancu na zvolenie.
Výsledkom má byť systém, v ktorom hlas voliča nemusí jednoducho prepadnúť a v ktorom má volič väčší vplyv na konkrétnych ľudí, ktorí ho budú zastupovať.
Práve osobná väzba medzi poslancom a voličom je jedným z aspektov írskeho modelu, ktorý účastníci diskusie považujú za inšpiratívny. Kandidáti musia pracovať so svojimi voličmi a budovať si osobnú dôveru. Politická zodpovednosť tak nie je iba zodpovednosťou voči straníckemu vedeniu.
Mohla by reforma prilákať aj ľudí zo zahraničia?
Jedným zaujímavým aspektom diskusie je aj potenciál volebnej reformy pre slovenskú diaspóru.
Dnešný stranícky systém môže byť pre človeka, ktorý strávil roky v zahraničí a chce sa vrátiť do slovenskej politiky, pomerne vysokou bariérou. Nestačí mať odborné skúsenosti alebo výsledky. Kandidát musí zároveň vstúpiť do existujúcej straníckej štruktúry a postupne si v nej vybudovať pozíciu.
Systém, v ktorom o konkrétnych kandidátoch rozhodujú vo väčšej miere voliči, by podľa iniciatívy mohol vytvoriť priestor aj pre ľudí s dlhoročnou skúsenosťou zo zahraničia. Práve oni môžu prinášať nové skúsenosti, kontakty a pohľad na fungovanie verejných inštitúcií.
Diaspóra by tak nemusela byť iba skupinou ľudí, ktorá žije mimo Slovenska a sleduje dianie doma. Mohla by byť zdrojom know-how pre reformu Slovenska.
Nezávislí kandidáti nemusia znamenať chaos
Diskusia sa venovala aj otázke nezávislých kandidátov. Ich väčšia účasť v parlamente môže na prvý pohľad vyvolávať obavu z fragmentácie a nestability.
Skúsenosť Írska však podľa účastníkov ukazuje, že osobná voľba automaticky neznamená chaos. Nezávislí poslanci sa môžu koordinovať v technických skupinách a prostredníctvom dohôd o podpore. Zároveň však musia najprv získať dostatočne silný mandát od voličov.
V slovenskom kontexte by tak nezávislí poslanci mohli byť vnímaní aj ako určitá kontrolná protiváha straníckym štruktúram.
Volebný systém však nie je jedinou časťou skladačky
Z diskusie zároveň vyplynulo, že zmena volebného systému sama osebe nestačí.
Kľúčovou podmienkou sú nezávislé a funkčné inštitúcie, ktoré zabezpečia férové voľby, kontrolu financovania politických strán a transparentnosť celého procesu.
S tým súvisí aj širšia reforma financovania politických strán. Medzi témami, ktorým sa chce iniciatíva venovať, preto patrí aj spôsob financovania strán a jeho väzba na volebný výsledok.
Diskutovalo sa tiež o ďalších možných prvkoch: o dvojkomorovom parlamente, obmedzení počtu volebných období, vekových limitoch, objektívnejšom nastavovaní platov poslancov či mechanizmoch kontroly a odvolania.
Nie všetky tieto návrhy sú pritom rozhodnuté. Práve naopak – sú predmetom ďalšej diskusie.
Írsko nie je jediný vzor
Účastníci sa zhodli, že Slovensko by nemalo automaticky prebrať jeden zahraničný model.
Írsko je dôležitým príkladom, pretože ide o krajinu porovnateľnú so Slovenskom počtom obyvateľov a jej volebný systém má dlhú tradíciu. Zároveň však treba skúmať aj skúsenosti ďalších krajín.
V ďalšej fáze sa preto majú porovnávať napríklad Fínsko, Nemecko, Nový Zéland či Luxembursko a podľa potreby aj ďalšie krajiny.
Cieľom má byť vytvorenie porovnávacej matice, ktorá ukáže, aké riešenia jednotlivé systémy používajú a ktoré z nich by mohli byť relevantné pre slovenské podmienky.
Najprv odborníci, potom návrh
Dôležitou súčasťou ďalšieho postupu má byť zapojenie odborníkov zo Slovenska aj zo zahraničia. V diskusii zazneli mená politológov, právnikov a odborníkov, ktorí by mohli k projektu priniesť relevantnú spätnú väzbu.
Medzi prvými úlohami preto bude vytvorenie zoznamu ľudí, ktorých by iniciatíva chcela osloviť. Ku každému menu má byť zároveň jasné, prečo je daný človek dôležitý a čo môže do diskusie priniesť.
Nejde pritom o vytvorenie uzavretého tímu odborníkov. Ambíciou je postupne rozšíriť diskusiu a hľadať ľudí, ktorí môžu odporučiť ďalších odborníkov.
Zároveň má byť dôležité, aby sa na reforme podieľali ľudia priamo zo Slovenska. Diaspóra môže priniesť skúsenosti z iných krajín, no reforma slovenského politického systému musí vychádzať aj zo slovenského právneho a spoločenského kontextu.
Diaspora ako experimentálne prostredie
Jedným zaujímavým návrhom je využiť slovenskú diaspóru aj ako experimentálne prostredie.
Iniciatíva by mohla napríklad pripraviť simuláciu hlasovania na reálnych slovenských volebných dátach. Ukázalo by sa tak, ako by výsledky vyzerali pri použití írskeho systému alebo jeho vybraných prvkov.
Zároveň by bolo možné otestovať, či ľudia samotnému systému rozumejú. Malý pilot medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí by mohol ukázať, či je nový spôsob hlasovania pre voliča zrozumiteľný a čo by bolo potrebné vysvetľovať.
To je dôležité aj preto, že pre väčšinu ľudí je volebný systém pomerne abstraktná téma. Ak má byť reforma úspešná, nestačí, aby jej rozumeli odborníci. Musí byť zrozumiteľná aj bežnému voličovi.
Nejde o reformu pred najbližšími voľbami
V diskusii zaznelo aj dôležité časové hľadisko. Účastníci nepovažujú zmenu volebného systému za projekt, ktorý sa dá pripraviť niekoľko mesiacov pred voľbami.
Odhadovaný čas potrebný na takúto komplexnú zmenu je približne šesť rokov. Preto má byť súčasným cieľom predovšetkým otvorenie odbornej a spoločenskej diskusie.
Ak má dôjsť k zásadnej zmene spôsobu voľby parlamentu, bude potrebné riešiť aj otázky zakotvené priamo v Ústave SR. To znamená potrebu širokej politickej a spoločenskej podpory.
Iniciatíva preto nechce pripravovať rýchlu volebnú reformu „na najbližšie voľby“. Chce začať proces, ktorý môže trvať roky.
Od nápadu k projektu
Na konci stretnutia sa účastníci zhodli na prvých konkrétnych krokoch. Každý z nich má pripraviť zoznam ľudí, ktorí by mohli byť do diskusie zapojení. Zároveň treba pomenovať hlavné témy, ktorým sa bude iniciatíva venovať.
Hlavnou témou zostáva zmena volebného systému. Cieľom je vytvorenie priaznivého prostredia pre fungovanie Slovenska. Financovanie politických strán a ďalšie otázky majú byť súčasťou širšej reformnej diskusie.
Projekt sa má rozvíjať postupne – od malej pracovnej skupiny, cez konzultácie s odborníkmi až po širšiu verejnú diskusiu. Jedným z možných dlhodobejších výstupov by mohol byť aj konkrétny policy paper, ktorý by vstúpil do verejnej diskusie.
Ako na záver stretnutia zaznelo: „Proste máme projekt.“
A možno je práve toto najdôležitejšie. Nejde zatiaľ o hotový návrh volebnej reformy. Ide o začiatok práce na otázke, ktorú Slovensko môže potrebovať riešiť už v najbližších rokoch: ako nastaviť pravidlá tak, aby viac rozhodovali voliči, aby politici niesli väčšiu zodpovednosť a aby slovenský politický systém dokázal vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí žiť, podnikať, pracovať a vychovávať deti.
Slovenská diaspóra pritom môže priniesť jednu významnú výhodu – vie sa pozerať na Slovensko aj cez skúsenosť krajín, v ktorých dnes žijú tisíce jeho občanov.
Chcete sa zapojiť do diskusie o volebnom systéme? Ozvite sa nám cez formulár tu: Zmeny volebného systému – Fill out form
Viac informácií:
Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Írsko z oblasti Občianska angažovanosť
Študentská esej 2026: Ako chrániť životné prostredie a prosperovať? - od 13.10.2026 do 17.11.2026
