Syndróm slovenského vlka samotárskeho: Prečo sa v cudzine radšej tvárime, že sa nepoznáme?
Dátum realizácie
Oblasť
Informácie
Popis udalosti/akcie/projektu:
Zatiaľ čo Poliaci v Londýne či Chicagu budujú „štát v štáte“ a Maďari sa inštinktívne zhlukujú okolo svojho jazyka, Slovák v zahraničí pri začutí rodnej reči často radšej prejde na druhú stranu ulice. Naša neschopnosť držať spolu za hranicami nie je náhoda, ale diagnóza s hlbokými historickými koreňmi. Je to scéna, ktorú dôverne pozná takmer každý, kto strávil nejaký čas prácou v západnej Európe. Stojíte v rade pri pokladni v britskom supermarkete alebo čakáte na vlak v Rakúsku. Zrazu začujete známu melódiu slovenských slov. Inštinktívna reakcia príslušníka malého národa by mala byť radosť, pocit spriaznenosti, chuť nadviazať kontakt. Realita? Väčšina Slovákov sklopí zrak, stíchne, alebo prejde do angličtiny či nemčiny. Sme národom exportu. Vyvážame autá, súčiastky, ale predovšetkým ľudí. Odchádzame za lepšími platmi, za vzdelaním, alebo jednoducho z frustrácie nad domácim dianím. No kým iné národy si v batožine nesú aj silný pocit spolupatričnosti, my si balíme predovšetkým podozrievavosť a individualizmus. Slovenská diaspóra je fenoménom solitérov – tisíce atómov, ktoré sa odmietajú spojiť do molekuly. Prečo je pre nás krajan v cudzine často skôr hrozbou než spojencom?
Viac informácií:
