Popis udalosti/akcie/projektu:
Drahí spoluobčania,
drahí Európania!
Po vzore Fidela Castra som si pripravil 3 - hodinový príhovor, keďže sa dnes nikomu do toho nechcelo! :) Prejav som si písal po nociach, vo voľnom čase mimo pracovnej doby, bez použitia umelej inteligencie, tak majte so mnou strpenia!
Dovoľte mi k úvodu, aby som sa predstavil:
Som Michal Malovec a narodil som sa 40 rokov po vpáde Sovietskeho Zväzu do Poľska v 1939 - presne na deň. Za to moji rodičia nemôžu - teda za ten vpád.
Od svojich 12-tich rokov som tak trochu naivne sníval o Slovensku - vtedy ešte ČSFR - ako budúcej integrálnej súčasti EÚ - teda vtedy ešte Európskych Spoločenstiev - a kreslil som si mapy kde sme súčasťou tohto väčšieho celku.:)
Po štúdiách diplomacie a medzinárodných vzťahov, a krátkej prestávke na jednom zo slovenských ministerstiev, som v 2005 prišiel do Bruselu, aby som sa podieľal svojou skromnou troškou, ako mnohí iní spoluobčania, na budovaní spoločného európskeho domu, a odvtedy sa profesionálne v EP venujem zahranično -bezpečnostnej tematike, ako apolitický radový zamestnanec!
Ale dnes tu nie som ako zamestnanec EÚ, ale prišiel som vyjadriť svoj osobný názor ako slobodný občan SR and EÚ, a ako hrdý European, ale aj tak trošku bratislavsko-bruselsky lokál-patriot!!:)
Ako hlboko sme padli, keď musím po 20 rokoch prace v Európskych inštitúciách protestovať za zachovanie nášho miesta v EÚ! A tým nemyslím svoje teplé miestečko, ale našu krajinu:)
Teraz však trošku väznejšie: dnes sa chcem totižto vyjadriť na tému našej historickej morálnej zodpovednosti:
Po prvé, mame zodpovednosť voči našim predkom za ich posolstvo boja za slobodu a boja proti útlaku. 1848. 1918. 1944. 1968. 1989. So škrípajúcimi zubami aj 1993. 1998. 2004. 2010. 2018. A teraz dúfam aj 2024-2025. To sú tie prelomové roky, keď naši predkovia a ešte nedávno naši rodičia zdvihli mierumilovne hlas, a niekedy aj zbraň za našu suverenitu. Suverenitu občanov a slovenského ľudu.
O to mi je viac ľúto, že generácia našich rodičov, teda v mojom prípade moja mama, musí každých 10-20 rokov protestovať proti silám ktoré túto slobodu a suverenitu ničia. Opakovane spomína na inváziu Varšavskej zmluvy, ako na traumatický zážitok, ktorý jej zobral mladosť a slobodu v plnom rozkvete. Bola na námestiach v rokoch 1989, 1998, 2018, a teraz chodí už rok znova. Je to jej generácia ktorá si ešte pamätá aké bolo to keď tú slobodu stratíte. Musíme si preto tento odkaz ctiť a prechovávať.
Spomeňme si takisto na to ako bola československá suverenita obmedzená počas studenej vojny - ako satelit ponechaný napospas sovietskemu Zväzu. Alebo ako Česko-Slovensko dopadlo naposledy keď si veľmoci prerozdeľovali územia: po Mníchovskej dohode a Viedenskej Arbitráži sme zostali s okypteným územím, s obmedzenou suverenitou a krátkodobou existenciou. Slovensko muselo byť zachránené vlastným povstaním a oslobodené spojencami.
Po druhé, morálna zodpovednosť voči našim potomkom a deťom. Ako chceme aby naša republika vyzerala o 2, 5 alebo 20 rokov? Nechceme, aby Slovensko bolo nejakým nesvojprávnym príveskom, ktorý dostáva inštrukcie od dominantnej veľmoci. Nechceme byť ani ruským satelitom ani ďalšou ruskou guberniou, ako nejaký Minsk na Dunaji! Nie, nechceme čakať, kým ten Rus možno sám od seba odíde! Chceme zostať rovnoprávnym dejateľom vlastných dejín, a sedieť za stolom, kde sa rozhoduje o európskej budúcnosti. Potrebujeme pozitívnu víziu založenú na hodnotách, ktoré boli pri zakladaní Československa, ktoré sú v našej slovenskej ústave, a ktoré sú v zakladajúcich zmluvách EÚ, a v Charte OSN: právo na sebaurčenie, demokracia, humanizmus a rešpekt voči ľudským a politickým právam, právam menšín, ochrana prírody a mierová medzinárodná spolupráca.
Po tretie, zodpovednosť voči našim susedským krajinám, európskej rodine národov a najmä voči Ukrajine.
My totižto máme hlboký morálny historicky dlh voči Ukrajincom:
Máme aj zodpovednosť voči Európe: vďačíme jej zato že mame možnosť sedieť ako rovný s rovnými za spoločným európskym stolom. Každým dňom nám dávajú novú šancu na spoluprácu vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života. Máme slobody v rámci spoločného priestoru, o ktorých naši predkovia mohli len snívať. Nie je to samozrejmosť. A preto prosím našich európskych partnerov, aby nad nami nelámali palicu.
Nezabúdajme na túto zodpovednosť, a nechajme sa týmto odkazom viest! Každý z nás má historickú a občiansku, ale aj ľudskú povinnosť pomáhať blížnej krajine, ako najviac vie. Dúfajme, že po všetkých tých rétorických kotrmelcoch našej vlády, aspoň občianska spoločnosť zachová ako-takú, nateraz pošramotenú, reputáciu Slovenska v zahraničí, a na Ukrajine. Raz sa nám to môže vrátiť, v pozitívnom zmysle slova, pretože aj my možno túto pomoc budeme raz potrebovať!
A preto by som chcel s vami zvolať: Slovensko ma naviac!!! Slovensko je Európa! A dúfajme, že v nej aj zostane. Geograficky nemáme kam odletieť.:)
A historicky je naše členstvo v EÚ riešením mnohých historických napätí v strednej Európe, a ekonomických aj planetárnych výziev!
Avšak naša vláda ma nastúpenú cestu obhajoby práva silnejšieho v domácej aj zahraničnej politike. Ja sa pýtam: aký to ma dopad na prežitie najmenšej a najmenej obranyschopnejšej krajiny v strednej Európe? Keď je nadohľad, s troškou preháňania a fantázie, ďalší pakt Ribbentrop-Molotov alebo Jalta?
Ale namiesto skutočných problémov naša vláda bohužiaľ vytvára strašiaka prevratov a umelých tém. Naša krajina je dnes v situácii:
Preto mám osobne na našu politickú reprezentáciu, hlavne tú vo vláde, ale aj tú ostatnú, v opozícii, nasledovné požiadavky:
Nech žijú občania ako suverénny zdroj moci vlády Slovenska, nech žije spojená Európa, a sláva slobodnej Ukrajine!
Slovensko má naviac!
Ďakujem za pozornosť!
Michal Malovec
Brusel, 21. marec 2025
Slovenské rozprávky z celého sveta - VIII. ročník - od 1.10.2025 do 19.4.2026
Online vzdelávanie pre slovenské deti žijúce v zahraničí - od 7.3.2026 do 21.11.2026