Organizátor
Evanjelická a. v. cirkev Svätého Lukáša – Church of St.Luke – Lutheran
Kanada (150 000 krajanov)
Miesto realizácie
Kanada (150 000 krajanov)
Dátum realizácie
Oblasť
Informácie
Popis udalosti/akcie/projektu:
Slovenski evanjelici v kostole Svateho Lukasa v North York si pripomenuli 100. vyrocie zaciatkov slovenskeho evanjelickeho zivota v Kanade a 80. vyrocie organizovanej slovenskej a.v. cirkvi v Toronte slavnostnymi sluzbami Bozimi v sobotu 14. maja 2022. Slavnostne sluzby Bozie viedli Rev. Justin Laughridge, Rev. Dr. Dusan Tillinger a Rev. Dr. Dusan Toth. Sluzby Bozie ozdobil Ing. Milan Ichniovsky hrou na organe a solovym spevom. Bonbonikom celej slavnosti bol pozdrav clena rodiny misionara a prveho knaza Jana Horarika, Ing. Luboslavy Repasovej, ktora prisla zo Slovenska. Vo svojom prejave priniesla pozdrav pani fararky Velebirovej Hudakovej evanjelickeho a.v. cirkevneho zboru vo Vazci a pokracovala: “Dovolte mi, aby som Vas pozdravila menom mojej mamicky, sestry, a clenov Horarikovej rodiny. Som uprimne stastna, ze z nasho kraja a priamo z nasej rodiny Vam sluzil knaz, ktory stal pri koliske slovenskej evanjelickej cirkvi tu v Toronte - Jan Horarik. Takmer z kazdej rodiny vo Vazci niekto odisiel do sveta a cela dedina zila informaciami o ich tazkych zaciatkoch. Tieto informacie sa tradovali a nimi nasi predkovia zili. Nesmierne si vazim to, ze si Vy pripominate a vzdavate uctu tym nasim predkom, ktori vo velmi tazkych podmienkach budovali zaklady pre nielen lepsi ekonomicky zivot, ale aj duchovny rast, ktory im pomahal naplno zivot zit. Aj mojou pritomnostou tieto zaklady viery su prepojene medzi Vami tu, v Kanade a nami, evanjelikmi spod Tatier. Co uprimne obdivujem je, nielen to, ze ste si tu navzajom pomahali, ale ste pomahali aj nam doma, a tak sme spolocne zili velky zivot. A za tuto pomoc a modlitby som stastna, ze Vam mozem podakovat.”
Reverend Dusan Toth si vybral na tuto slavnostnu chvilu text z Knihy Sudcov 5:31; “Ti, ktori Ho miluju, su ako slnko vychádzajúce vo svojej sile.” Vo svojom uvode nas pozdravil slovami: “Vitajte doma! Ked nas sprievodca v Svätej zemi, v Izraeli oslovil tymito slovami, celkom sme mu nerozumeli. Ked ale pokracoval: “Vitajte v rodisku, v koliske krestanstva!” Zrazu sme ozili, sme na miestach viery našich predkov v rodisku Ježiša Krista! Rovnako toto naše stretnutie pri prilezitosti 80. výročia vzniku Slovenskej evanjelickej cirkvi v Toronte nie je o nicom inom, ako o stretnutí pri rodinnom stole našich predkov viery, ktori si vo svojom emigračnom batozku priniesli srdce plne viery, knihu modlitieb: Studnicu vody zivej, Bibliu a Tranoscius, aby sme nasim duchovnym zrakom zachytili, ako sa zacala historia slovenskeho evanjelictva v Toronte. Som neobyčajne stastny, ze pred 9 mesiacmi ma oslovila Luboslava Repasova, ktorej prastara mama bola sestra mamy Jana Horarika, nasho prveho Duchovneho pastiera, a ktora hladala stopy svojho predka. Ked som zacal hladat odpoved na jej otazky a listoval v zachovalych dokumentoch, zistil som, ze sa blizi významne vyrocie, ktore si je hodno pripomenut. A tak tu sme.
Teda korene viery su hlboke.
Tie siahaju k pramenom lasky, lasky ku Kristu, lasky k svojeti, lasky k viere, ktoru sme prijali s materským mliekom, ked sme sa ucili vyslovat: Otcenas…
Vyvieraju z lasky Bozej, ktorá svieti ako slnko vo svojej sile. Keď naši otcovia s materským mliekom vpíjali do seba vieru predkov, rovnako s nim prijali Boziu lasku. Kto porozumel tejto laske, vie, aka je hodnota byt clenom Jeho spolocenstva, aka je hodnota zivota a viery. Co znamena v cudzom nepoznanom svete najst miesto, v ktorom mozem oslavovať Boha a dakovat mu za vsetky dobrodenia. Zivot nasich predkov za vacsou skyvou chleba, alebo aj tych, ktori utekali pred komunizmom, ci uz po roku 1948 alebo aj po invázii Československa v 1968, vedia si vazit oazu istoty, v ktorej laskavy Boh dáva silu, odvahu, uistenie, ze je s nami a ze nas neopusti. Prave za tuto oazu, miesto stretavania, Dom Bozi, dakujeme a pripomíname si mena Jemu verných, ktori milovali svojho Boha, lebo On prv miloval a posilnoval ich a nas v tazkych zapasoch.
Slnko je zdrojom nielen tepla, ale i svetla. Noc, tmava noc, pohlti zem, ak slnko nevyjde. Je tu ale svetlo rannych lucov, ktorym ustupuje tma, beznadej, strasti, starosti a ponuka novy zivot pod blahodarnymi lúčmi svetla. Novy den zivota, nove prilezitosti, nova nadej. Takto vidím našich predkov ako milovnikov, horlivcov za vieru a spasu clovecenstva. Verim, ze Boh si najde pre svoju cirkev novych bojovnikov, zanietencov, evanjelizatorov, ktori ponesu slovo evanjelia dalej, mozno uz nie v jazyku otcov, ale v jazyku Boha. Lebo ti, ktori Boha miluju, su ako slnko vychádzajúce vo svojej sile” dokoncil rev. Dusan Toth.
Vyvrcholenim slavnostnej spomienky bolo citanie mien, nielen predkov viery, knazov a vsetkych tych, ktorych Pan povolal do vecnosti, ale tato pietna spomienka mala si uctit nasich otcov a matky, ktori svojimi zivotmi oslavovali a dakovali Bohu, ze ich nikdy neopustil. Zaver “Hrad prepevny je Pan Boh nas”, jasne dokumentoval, ze ti, ktori Boha miluju, su ako slnko vychadzajuce vo svojej sile.
Text: Pavol Stacho